z pustovníckého denníka

Akokoľvek sa zdá, že ísť do pustovne, je riadne zastaralé – poviem Vám, že je to modernejšie, aktuálnejšie a potrebnejšie, ako si myslíte. Ešte na úvod vás chcem vyviesť z omylu, že je to len pre silno veriacich – nie, je to pre všetkých (aj pre neveriacich).

„Taká mladá a už potrebuje pustovňu?!“ Aj také boli reakcie ľudí, ktorí sa dopočuli, že som bola v pustovni. Mne k tomu vždy napadlo – taký starý a ešte nebol v pustovni. Samozrejme, toľko drzosti nemám, aby som takto odpovedala. Ako sledujem dobu a moje srdce – ísť do pustovne – bude moje každoročné “must have”.

Minulý rok som tam bola prvýkrát – ako mi bolo, čo to pre mňa znamenalo a čo som zažila nájdeš v tomto článku – https://bebravemb.wordpress.com/2019/06/07/bola-som-v-pustovni/

Už nekráčam tak do neznáma, ako minulý rok, no predsa kráčam do riadneho dobrodružstva. A navyše nejdem sama – beriem so sebou moju najlepšiu kamarátku Marianku.  Už viem, čo ma tam čaká, preto balenie nebude až taká výzva. Poučená si však dávam väčší pozor na prípravu môjho srdca. Poviem Vám, že mi celkom trvalo sa odňať zo sveta v pustovni a prežívať každý moment tam. Preto obdobie mesiaca pred pustovňou bolo viac-menej prípravné. Je fascinujúce, že sme s hlukom, šumom, ľuďmi a sociálnymi sieťami zahltení natoľko, že na ticho sa musíte pripraviť.

Je pár dní pred pustovňou, všetkým oznamujem, že budem off. Že na mieste, kde idem, nie je signál. A ak budeme mať šťastie a vietor správne zafúka, odošlem vám sms, že žijem a mám sa super. Beriem si denník, všetko si pozorne zapíšem – aj Vám tu na blogu – zanechám pár zápiskov.

(deň 1.)

Tak je to tu – opäť znova je tu pustovňa. Hneď ráno sme nasadli na vlak, prešli pol Slovenska a prišli sme do Galamby (blízko Fiľakova). Poznáte ten zvláštny pocit, keď je vám dobre a čas ide pomaly. Ako keď sme boli deti. Taký bol dnešný deň. Nádherný – čas plynul ale pomaly. Zamýšľala som sa nad tým či hluk, stres a pocit, že musíme podať výkon nejako zrýchľujú čas. Aj nad tým, že keď pokoj a ticho aplikujeme do bežného života, či čas pôjde aspoň o trochu pomalšie. Len si spomeňte na tie momenty, kedy ste cítili pokoj. Však idú pomalšie a precíznejšie sa dostávajú do srdca?

V ten deň som sa naučila ešte mnoho vecí. Napríklad, že slovo SOM TU – je podstatnejšie, než sa zdá. Som tu. Nie som nikde inde. Som tu. V prítomnosti. A tak momenty, všetko to, čo v srdci máme v tej chvíli, naše postoje a myšlienky majú byť určené tejto chvíli.

Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?     Mt 6, 25-26

Pred pustovňou sme sa trochu strachovali o to, čo budeme jesť, veď predsa išli sme ďaleko od sveta. A neboli sme si isté či sa dokážeme nasýtiť poľnými bylinami. Pravda bola taká, že sme mali toho hojne, bez toho aby sme tu hojnosť chystali. Dostali sme výborné jedlo darom (Lucka a Miri, ďakujeme).

(Deň 2.)

Pustovňa je takou, ako si ju spravíš. Si tu sám, sám pred sebou. A hlavne sám so sebou. Svet ani názory iných na teba nehľadia. Hľadíš sám na seba. A je na tebe, ako tento čas využiješ. Môžeš ho využiť pre svet, pre seba a ľudia si to všimnú. Ak tu spravíš niečo pre svoju dušu, ostane to tajomné. Nik si to nevšime. Iba ty sám. A možno táto tajná, nepatrná zmena urobí viac ako čokoľvek iné. Ak chceš, aby zmena bola trvalá, musíš ju aspoň trochu aplikovať do svojho života. Rozhodnúť sa pre malú osobnú zmenu. Začínaj v malom. Mňa život naučil, že malé veci dávajú význam tým veľkým.

Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. Lk 16,10

Viem, že v pustovni je život oveľa jednoduchší a všetky povinnosti ostali tak 200 km od nás. A máme čas. Je úplne ľahké vstúpiť do modlitby. Byť tu sám sebou. Oddychovať. Boj o sústredenie vyhrávaš. Všetky výzvy ostali vo svete. Tu je snáď jediná výzva ísť do lesa na vodu. (Studňa od chatky je vzdialená presne jednu korunku.)  

Momenty, ktoré tu zažívaš, asi ostanú navždy v tvojom srdci. To sú momenty, ktoré má učia byť. Byť tu prítomná. Zároveň viem, že toto nikde inde nezažijem. Špeciálne momenty pre špeciálny čas. Tak by bolo trochu nezmyslom, že by strácala čas túlaním sa vo svojej fantázii.

(deň 3.)

Tí, ktorí ma poznáte, viete, že rada rozprávam. Keď v rozhovore s nikým ostalo ticho, bolo mi to riadne trápne, tak som povedala prvé, čo mi napadlo (a to často krát bol ešte väčší trapas). Tak som sa aj modlila, dookola som rozprávala to isté, sem-tam som zmenila slovosled alebo použila synonymá. Ak bolo ticho, prehlušila som ho. Bola som v tom fakt dobrá. Pustovňa znova narúša moje komfortné modlitby. To ticho preniká (sem-tam ho prenikne Marianka, ktorá si začne spievať). Ticho ma učí dôležitosti ticha.

 Preto ju ja vyvábim, zavediem ju na púšť a prehovorím k jej srdcu.  Oz 2, 14

Samozrejme, že tu nenaberiem múdrosť mníchov a svätosť svätých, ale prítomnosť tu je očisťujúca. Ak ste čítali knižku ”Buď, kde si” od Štěpána Smolena, určite vás oslovila myšlienka, že duša je ako studnička – ak ju preplníš, tak zmizne. Pre mňa je toto podstatou pustovne. Očistiť si svoju studničku, snáď nájdem tam čírej vody.

Dnes večer k nám prišiel rehoľný kňaz p. Jakub. Mali sme sv. omšu aj s návštevou, ktorá nám pekne spríjemnila náš posledný večer na Galambe. Pátrovi Jakubovi sme rozprávali, ako sme sa tu mali. Hovorili sme o tom, že tu bolo ticho, pokým sme sa nerozprávali. A on poznamenal, že dôležitosť je tichosť srdca. Ak je tiché srdce, tak môžeme žiť v hluku sveta a ticho a pokoj si vieme zachovať.

(Deň 4.)

Cesta domov. Je čas, všetko to čo, sme s Mariankou získali, môžeme aj reálne použiť. Bolo nám smutno, keď sme odchádzali. Galambu sme si obľúbili. Spoznali sme aj susedov, ktorí k nám boli láskaví, pozorní. Najviac sme si obľúbil Lucku a Miriho, oni dali svoje “ja” do Galamby a starajú sa o ňu.

Žili sme pustovňou, pustovňa žila nami. Ideme do sveta žiť život. Ak sa budeme chcieť vrátiť do rozprávky, vieme, na koho sa máme obrátiť. Ak aj vy by ste chceli prežiť pár dní na mieste zázrakov – pozrite si túto stránku, prihláste sa. https://galamba.sk/

Maťka

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d blogerom sa páči toto: