Bola som v pustovni.

Chatka ako z Pinterestu. Hojdačka s výhľadom na kopec, za ktorým zapadá slnko. Mostík v strede záhradky. Chodník s levanduľami. Vnútro taktiež zariadené mnohými modernými výdobytkami. Ale nájdeme tam aj gramofón a úžasnú zbierku platní. Samozrejme, kávovar a zásuvka plná kávy. Spev vtákov a nádherná príroda. Toto miesto skrýva viac, ako si myslíš. Viac, ako vidíme na fotkách. 

Pustovňa. Celkom strašidelné slovo. Znie to ako zo stredoveku. A ešte Vám poviem, že ste tam sami uprostred kopcov. V zajatí prírody.

Ale stále toto miesto ukrýva viac. Viac ako len dobrodružstvo v  chatke. Viac ako pinterestová izba, kuchyňa, obývačka. Viac ako romantika na hojdačke.

 

Miesto stretnutia sa s Bohom. Miesto ticha. Miesto odvahy.

IMG_20190605_114833_136.jpg

Už by aj stačilo rozplývania sa nad tým, ako je tu krásne. Poviem vám viac. Cez zimu som videla fotky Pustovne (ďakujem Jarko) a veľmi ma to zaujalo. Rozmýšľala som nad tým, že by som sa aj odhodlala tam ísť. Dôkladne som si prečítala stránku o Galambe. Ale neprihlásila som sa. V jeden večer pri modlitbe ma naplnil pocit, že na to miesto ma Boh volá. A tak ešte v ten večer berúc do ruky mobil som sa zapísala. Od tej chvíle som sa tu veľmi tešila. Aj keď, priznávam, prišli chvíle obáv a strachu, ako to zvládnem.

Pozbierala som všetku odvahu. Pobalila sa, nakúpila si potraviny a pripravila denník. Cítila som sa ako hlavný hrdina z filmu/knihy Chatrč, ktorému Boh poslal list, že ho čaká v chatrči. List mi Boh neposlal, ale vedela som, že ma tam čaká.

IMG_20190602_155614_441

Cesta, ktorá mi trvala viac ako 3 a pol hodinky, ubehla neuveriteľne rýchlo. Vystúpila som vo Fiľakove. A tam ma hneď čakala dobrovoľníčka Lucka. (Dobrovoľníci z Galamby sú pre mňa vzor. Najlepší dobrovoľníci. Pozdravujem Lucku, Miriho, Tetu Agi a p. Jakuba.) Lucka mi ukázala Galambu a vysvetlila, ako všetko funguje. 

Keď Lucka odišla, začalo slnko pomaly zapadať, tak som utekala na hojdačku. A užívala som prvý západ slnka. Divné zvuky ma však vyhnali do chatky, kde som sa začala vybaľovať. Vtedy prišiel strach zo všetkého, čo tam bolo. Ale vedela som, že ak ma tu poslal Boh, nič sa mi nemôže stať (som živá a zdravá).

IMG_20190603_221135_696

Píšem síce do blogu „be brave”. Ale „be brave“ som v prvú noc rozhodne nebola. Uisťovala som sa, že som naozaj pod ochranou Panny Márie a že to zvládnem. Vtáčiky, ktorých spev mám naozaj rada, mi moc nepomáhali, lebo šramotili. Každý jeden buchot ma strhol a sledovala som, čo sa deje.

Napriek ťažkej noci ma čakalo prenádherné ráno. Vstala som veľmi skoro. Najrýchlejšie, ako som vedela, som sa obliekla, zobrala Sv. Písmo, denník a môj peračník. Spravila si kávu a raňajky. Išla som sa von naraňajkovať. Spev vtákov, Sv. Písmo, káva – také ráno chceš.

A odvtedy som mala čas ako z rozprávky. Ranná prehliadka miesta, prvá kytica z poľných kvetov, lúče slnka, spev vtákov….a to najdôležitejšie, TICHO. Môj pondelok sa niesol v znamení stíšenia sa. Ako by ma Otecko pripravoval na to, čo sa dialo potom.

IMG_20190603_075809

Zistila som, že cez môj život som slabo dôverovala Pánovi. Aj keď som sa modlila a verila som, že sa postará, mala som vždy pripravené zadné dvierka. No v chate, uprostred lúk, hôr, kráv, oviec a koní som žiadne zadné dvierka otvorené mať nemohla. V nedeľu mi Lucka vysvetlila, kde všetko je… ale ja som zabudla, ktorým smerom je pitná voda zo studne. A hneď v pondelok som zablúdila pri hľadaní studne. (Áno, išla som zlým smerom 😀 ) Tak som sa rozhodla dôverovať, že sa  Pán postará. Pri chate bol ujo Miri, ktorý práve kosil vonku, bola horúčava. Napriek tomu, že som mala málo vody, rozhodla som sa, že mu spravím vodičku a potom aj kávičku. Ujo Miri mi ako vďaku priniesol vodu. A nielen to, doniesol mi aj pomaranče a arašidy. A ponaučenie znie : aj keď máš málo, daruj nezištne. Dostaneš viac, ako si túžil.

Nové ráno, nový deň. Na Galambe som mala prenádherné rána. Vstala som vždy pred 7:00 hod. a tešila som sa na nový deň. Ráno o siedmej bolo vždy vidieť ovečky, ktoré sa pásli nad Galambou a ich zvončeky mi spríjemnili rannú kávu s raňajkami a modlitbou.

 O deviatej prišla teta Agi a ujo Miri (dobrovoľníci, ktorí to miesto zveľaďujú) a išli polievať kvety. Priložila som ruku k dielu. Počas polievania levandúľ (aké romantické) sa ma teta Agi spýtala, či sa bojím alebo či som sa bála. A tak som jej povedala príbeh prvej noci na Galambe. Teta Agi mi povedala myšlienku o tom, že kde je Pán Boh, nemusím sa báť. Tým odohnala moje strachy z návštevy diviakov alebo aj inej lesnej zveri, ktorá má 4 nohy a rada útočí na ľudí (aj keď, priznám, srnku a jelene by som chcela vidieť na Galambe).

 

Myšlienka je však nadčasová. Veď kde je Pán Boh, nemusím sa báť. Tak čo, v akej oblasti si rozhodol/a prestať báť ty?IMG_20190605_114225_797

V ten istý deň som prišla aj do Fiľakova na duchovný rozhovor s pátrom Jakubom. Chcela som si zapísať oporné body, aby som si zapamätala čo najviac. Z pár bodov sa stali takmer 2 A4 -ky papiera. Slová, ktoré mi hovoril, boli slová, ktoré boli odpoveďami na rôzne otázky a problémy v mojom živote. Po rozhovore som stihla byť aj na adorácii a sv. omši.

Streda. Ráno ako každé iné na Galambe – nádherné. Ovečky začali cinkať v presný čas, ako zvykli, spravila som si kávu a mohla privítať deň s krásnymi  Žalmami.

Inak, zamýšľali ste sa nad tým, aký je úžasný dar čítať Sv. Písmo? Je to až neskutočné, že my nielenže môžeme čítať, počúvať, modliť sa ho…my ho môžeme aj žiť. Tak, prosím vás, ak je tvoje Písmo zaprášené a odložené, tak ho očisti, otvor a čítaj.

Celý čas na Galambe ma Pán pripravoval na stredu.  Páter Jakub prišiel za mnou na Galambu odslúžil mi sv. omšu (toto je už ale iný luxus mať súkromnú sv. omšu !) a dokončil rozhovor. Po jeho odchode prišiel ten čas. Čas, ktorý zmenil ….mení…..bude meniť. Najsilnejšia chvíľa, ktorú som v Pustovni zažila.

IMG_20190606_094932_366

 

Chcela by som vám toho povedať viac, prezradiť viac detailov…ale nemáme v slovnej zásobe toľko slov, ktoré by aspoň trochu priblížili to, ako tam bolo. Samozrejme, že som zažila množstvo dobrodružstiev. Zamýšľala som sa nad mnohými vecami. Zatiaľ však myšlienky, slová od pátra Jakuba a niektoré zážitky…ostanú skryté. Iné postupne poprezrádzam v iných článkoch alebo ako popis k fotkám na instagrame. Prezradím vám ale jednu  myšlienku.

IMG_20190606_094934_961

Myšlienka je z vlaku, ktorá ma prenikla, keď som prišla do sveta.

Kŕmime sa zbytočnými slovami. Tie sú ako sladkosti, len tučnieme a naša duša hladne. Hladujeme, a tak sa začneme kŕmiť viac, aby sme sa nasýtili. Nasýtenie však neprichádza. Pamätaj, dušu nenakŕmiš zbytočnými slovami. Dušu sýtiš modlitbou. Ale nie instantnou. Pravou. Veď si predstav, akoby ti bolo, keby si celý život jedol instantné polievky? Prečo si ako ľudia vyberieme polievky zo sáčku, keď kurací vývar je bližšie ako sa zdá.  

Na záver, chcem takto verejne poďakovať Lucke, ktorá sa veľmi stará o Galambu. Najkrajšie sa stará o hostí. Napríklad vyhľadala mi spoje, doniesla mi bábovku, na odchod mi spravila desiatu! Je úžasná. Ďakujem!

IMG_20190606_091822
Desiata od Lucky a odchod vlaku

Vaša Maťka

http://galamba.sk

 

 

0 Comments

Add yours →

One Pingback

  1. Galamba

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: