SDM. A čo to vlastne je ?
“Svetové dni mládeže (ďalej už len „SDM“) sú medzinárodným stretnutím, ktoré organizuje Katolícka cirkev. Spája mladých ľudí z celého sveta – katolíkov, kresťanov iných vyznaní a všetkých ľudí dobrej vôle. Sú stretnutím mladých ľudí z celého sveta s pápežom v slávnostnej náboženskej a kultúrnej atmosfére. Ukazujú dynamiku Cirkvi a podávajú svedectvo o aktuálnosti Ježišovho posolstva. „Nie sú len nejakou udalosťou. Sú časom hlbokej duchovnej obnovy, z ovocia ktorého čerpá celá spoločnosť“ (Benedikt XVI.). Svetové dni mládeže sú výnimočným prostriedkom evanjelizácie na upevnenie pastorácie mladých. Konajú sa každé tri roky.” (svetovednimladeze.sk)
“Za dátum vzniku SDM sa považuje 20. december 1985, keď Ján Pavol II., na stretnutí s kardinálmi a pracovníkmi Rímskej kúrie, vyjadril túžbu, aby sa Svetové dni mládeže konali každý rok na Kvetnú nedeľu ako diecézne stretnutie, a každé dva alebo tri roky ako medzinárodné stretnutie na mieste, ktoré on sám určí.” (svetovednimladeze.sk)
“Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa Tvojho slova.” (Lk 1,38)
Okrem zaujímavých informáciách o SDM vám chcem v tomto článku predstaviť čo cesta do Panamy znamenala pre mňa, tiež to čo jej predchádzalo a ako naše dni na druhom konci sveta vyzerali.
Keď boli SDM v roku 2016 v Krakove nemohla som sa ich zúčastniť, pretože som na ne nemala dostatok peňazí. Poviete si: “Ako je teda možné, že do Panamy si ísť mohla?” Odpoveď je jednoduchá! Boh je dobrý! Keď som sa dopočula, že najbližšie SDM budú v Paname, hneď som si povedala, že tam určite nepôjdem, ani by mi to len nenapadlo, veď je to opačný koniec sveta. Pamätám si však, že niekedy na začiatku roku 2018 som sa prechádzala a vtedy som len tak povedala Bohu, že ak chce, tak ma tam dostane. Nebrala som tie slová nejako vážne, fakt som ani nedúfala, žeby som sa tam dostala. No on moje slová zobral očividne o niečo vážnejšie.
Rozhodnutie ísť a rok prípravy.
Do Panamy som sa rozhodla ísť vďaka tomu, že sa tak rozhodli aj ďalší moji priatelia z nášho spoločenstva Efata, medzi ktorými bol aj môj Jožko, a tak sa Panama stala našim spoločným veľkým snom. Bolo ťažké sa rozhodnúť ísť do toho, kedže v tom čase som na účte nemala takmer žiadne peniaze. Moje spoločenstvo sa však za môj sen postavilo a vďaka pracujúcim ľuďom, ktorí odvádzajú desiatky, mi mohli na toto dobrodružstvo za oceánom požičať peniaze (ďakujem Efata!). Myslela som si, že počas leta 2018 sa nám podarí nájsť dobrú brigádu, kde by sme zarobili dostatok peňazí, no nie všetko šlo tak ľahko ako sme si predstavovali. Rok prípravy na Panamu bol pre mňa často veľkým bojom. Stále nanovo som musela uveriť tomu, že Boh je dobrý a postará sa. A on sa naozaj staral. Často práve v situáciách, kedy som bola najviac zúfalá, mi niekto napísal, že by mi chcel prispieť. Takto som dostala nie málo peňazí od priateľov, rodiny a dokonca aj motivačné štipendium od školy, kedže študujem na Katolíckej univerzite. No ako prichádzali peniaze, prichádzali aj stále väčšie a väčšie výdavky. Zrazu sme zistili, že okrem leteniek a balíku pútnika budú potrebné aj ďalšie výdavky a taktiež som si uvedomovala, že si bude treba nejaké peniaze vziať aj priamo do Panamy. Popri tom všetkom bolo treba žiť aj prítomnosť, ktorá tiež vyžadovala peniaze. A tak bol rok 2018 naozaj rokom mojej viery-neviery a Otcovej neuveriteľnej dobrote.
A to ste si všetko vybavovali úplne sami?
Nie! Na Slovensku koordinovala púť mladých Slovákov do Panamy Rada pre mládež a univerzity KBS. Okrem toho sa o všetkých Slovákov staral skvelý organizačný tím ľudí zo Slovenska. Pomáhali nám naozaj so všetkým cez registráciu, poistenie až po prehľad letov, aby sme videli, koľko Slovákov ide tým istým letom ako my. Stačilo, že sme im cez mail poslali všetko potrebné a mravčiu, no veľmi dôležitú robotu urobili za nás. Okrem toho pre nás zorganizovali dve prípravné stretnutia na Katolíckej univerzite, kde mali pripravené skvelé prezentácie plné užitočných informácií. Taktiež sa o nás starali priamo v Paname. Zabezpečovali nám prepravu, zdravotnícku službu či vyzdvihnutie kufrov, ktoré prišli neskôr ako my. Ani sa nedá spomenúť čo všetko pre nás urobili, som veľmi vďačná, že s viacerými z nich sme mali možnosť sa spoznať bližšie a spriateliť sa. Sú to skvelí ľudia s veľkým srdcom. Ďakujeme vám!
Symboly.
Na všetkých stretnutiach sú dôležité dva hlavné symboly, ktoré daroval mladým Ján Pavol II. Kríž Svetových dní mládeže a ikona Matky Božej Salus Populi Romani. Zaujímavosťou je, že tieto symboly neustále putujú po celom svete a združujú mladých pri modlitbe. Navštívili aj Slovensko v rámci príprav na SDM v Krakove.
Téma, hymna, patróni a logo.
Tak ako každé SDM aj tie v Paname mali svoju tému. Ústrednou témou bola odpoveď Panny Márie potom, ako sa jej zjavil anjel: “Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.”(Lk 1, 38). Táto veta zaznievala niekoľkokrát za deň našim srdciam. Podľa témy vznikla aj hymna https://www.youtube.com/watch?v=haXFlJvfGrM či logo. Za patrónov bolo vybraných osem veľkých hrdinov Cirkvi – svätý José Sánches del Rio, svätý Juan Diego, blahoslavená Sor María Romero Meneses, svätý Ján Bosco, svätý Ján Pavol II., blahoslavený Oscar Arnulfo Romero, svätý Martin de Porres a svätá Rose of Lima (Ružena Limská).
Priebeh a trvanie.
Program SDM pozostáva z dvoch častí. Prvou sú dni v diecéze a druhou hlavné podujatia. Medzi ne patrí Festival mladých, katechézy, hudobné a umelecké podujatia, duchovné stretnutia so Svätým Otcom.
Prvé dni.
My sme do Panamy odlietali 12.1. približne o 10:00 z Viedne a prileteli sme tam 13.1. večer miestneho času. Cestovali sme cez Toronto, kde sme strávili 18 hodín. V Paname je o 6 hodín menej ako na Slovensku. Kedže dni v diecéze sa začínali až 16.1. mali sme pred sebou dva voľné dni, počas ktorých sme zažili veľa dobrodružstva pri Tichom oceáne či v Karibskom mori. Počas týchto dní sme boli ubytovaní všetci Slováci spolu v priestoroch nad miestnym kostolom. Asi niečo ako katolícky dom. Každý večer sme mali spoločný zoznamovací program, sv. omšu či adoráciu.
Dni v diecéze.
V stredu 16.1. sme všetci spoločne autobusmi cestovali do diecézy Santiago de Veraguas, ktorá je od hlavného mesta vzdialená asi 4 hodiny. Keď sme tam docestovali, čakalo nás veľkolepé privítanie od miestnych ľudí. Veľa hudby, spevu, tanca či dokonca plagáty, na ktorých bo slovenský text, očividne písaný s pomocou google prekladača. Miestni ľudia boli veľmi milí a pohostinní. Po spoločnej sv. omši s našim otcom biskupom Tomášom Galisom, nás organizátori porozdeľovali do rodín. Bolo to celkom dobrodružstvo nevedieť kam sa dostaneme. Ja, spolu s dvomi dievčatami z našej skupinky, som sa však dostala do skvelej rodiny. Nevýhodou bolo, že v Paname vedelo veľmi málo ľudí po anglicky a tu v Santiagu takmer nikto. Oficiálnym jazykom v Paname je španielčina. Našťastie Ivanka (Jožkova sesternica), ktorá bola s nami, vie perfektne po španielsky vďaka bilingválnemu gymnáziu. A tak okrem rúk a nôh sme sa dorozumievali najmä s jej pomocou.
V Santiagu sme boli od stredy do nedele a počas týchto dní nám miestni ukázali niečo z ich kultúry, folklóru i histórie. Dokonca si kvôli nám nechali vianočnú výzdobu, aby sme videli ako to u nich na Vianoce vyzerá. Taktiež nás zobrali v jeden deň k moru a zúčastnili sme sa dvoch slávnostných sprievodov, počas ktorých sme tiež mohli zakúsiť niečo z ich kultúry a stretnúť veľa iných národností. Dokonca bola až dvakrát príležitosť, aby sme aj my ukázali niečo z nášho folklóru. Všetky národnosti si mali pripraviť krátky program a predstaviť svoju krajinu. Slováci sa nedali rozhodne zahanbiť, dokonca si mnohí za oceán priniesli aj kroj. V rodinách sme kvôli množstvu programu trávili bohužiaľ málo času, no aj to málo bolo super. Starali sa o nás naozaj skvelo a boli veľmi milí.
Hlavný program
V noci z nedele na pondelok 21.1. sme spali asi len dve hodiny, pretože už o 05:00 sme odchádzali autobusmi naspäť do Panama City, na druhú časť programu SDM. Počas tohoto týždňa sme boli ubytovaní na škole, spávali sme na zemi a sprchovali sme sa v plavkách, pretože sprchy boli spoločné a otvorené na vonku. Mali sme dostatok voľného času, a tak sme mohli spoznávať krásy Panamy. Od stredy do piatku prebiehali doobedné Česko-Slovenské katechézy, ktorých súčasťou bol krátky kultúrno-zábavný program, katechéza, práca v skupinkách a svätá omša. Samozrejme sme sa zúčastňovali aj na oficiálnom programe v meste. V utorok bola otváracia svätá omša s miestny arcibiskupom, taktiež prebiehal Festival mládeže či Centrum povolaní. Vo štvrtok medzi nás konečne prišiel Svätý Otec František a konal sa otvárací ceremoniál, v piatok bola krížová cesta so Svätým otcom. Sobota bola špecifická tým, že sme putovali na miesto, kde bola večerná vigília s pápežom, na tomto mieste sme nakoniec aj spali všetci pod holým nebom, priamo v sektoroch, ktoré sme mali určené ako miesto, z ktorého sme mohli sledovať program na obrazovkách, kedže nebolo možné, aby sme všetci videli na hlavné pódium. V nedeľu ráno sa konala záverečná a vlastne hlavná svätá omša s pápežom Františkom. My sme sa jej bohužiaľ nemohli zúčastniť, pretože sme sa museli ponáhľať na letisko, týmto dňom sa totiž náš pobyt v Paname končil.
Tak a tu sa končí aj tento blog. Ak sa ti zdá, že je v ňom len príliš veľa informácií a málo osobných zážitkov mám pre Teba dobrú správu! Už o pár dní sa môžeš tešiť na ďalší blog, ktorý bude zameraný najmä na zážitky a dobrodružstvá ale i zaujímavosti o Paname. Týmto článkom som vám najmä chcela priblížiť čo SDM sú a ako a prečo som sa pre ne rozhodla. Je toho veľmi veľa o čom by sa dalo písať či hovoriť (to druhé je o niečo ľahšie), a tak verím, že som spísala aspoň tie najdôležitejšie veci a priblížila vám tak krásnu myšlienku SDM.
Miška
be brave 
Pridaj komentár