Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. (Ján 1:1)
Boh stvoril svet slovom. Nie čarovným prútikom, nie krúžením okolo sklenenej gule, žiadne čáry – máry. V Biblii sa jasne píše, že on sám vyslovil samého seba (Ok, to je aj pre mňa záhada) a stvoril slovom všetko na zemi. Mal na výber mnoho spôsobov. Ale on použil slovo. Prečo?
Čo je vyslovené, je nemenné. Keď raz niečo povieme, už sa to nedá vrátiť späť a nepovedať. Tak to bolo aj u Boha. Keď raz povedal: ,,bude človek” , tak bol, keď raz povedal, že stvorí teba, už to ani on sám (napriek tomu, že pre neho čas neexistuje) nemôže odvolať. Chcel ťa.
Náš Boh teda berie slová asi celkom vážne :), a tak som sa trošku zamyslela nad tým, ako my význam slov často nevnímame. Pritom majú silu. Verím tomu, že vyslovená modlitba je silná vec. A možno si Boh omnoho viac váži, keď vyslovíš v ťažkých časoch modlitbu čisto z rozhodnutia a nejde to tak ľahko z hĺbky srdca. Možno sa často porovnávaš s ľuďmi okolo, napríklad v spoločenstve. “Tak ten hovorí aké šupa veci! Ten nakladá! Wow. A ja sa vôbec neviem modliť. Mne vôbec neprichádzajú žiadne slová.”
Čo ak to nevadí? Čo ak Bohu v takej chvíli stačí, že sa “rozhodneš vysloviť” a povieš len prosté: “Ľúbim ťa Otec, som celý/á tvoj?” Je to v poriadku.
Ak však dáva Boh do tvojho srdca slová, ktoré by mali byť vypovedané, nemaj strach ich vysloviť. Modlitba nemôže byť zlá, takže ťa povzbudzujem do smelosti a odvahy. Nikdy nevieš, ako práve tvoje slová môžu pomôcť, povzbudiť ostatných. Len hovor. Nemlč. Hovor. Konaj. Prehlasuj. Lebo “veľa zmôže modlitba spravodlivého.” (Jak 5,16)
Mnohokrát mi napadlo, že vlastne vôbec nie je potrebné niečo Bohu hovoriť. Že nie je potrebné modliť sa, hovoriť mu, ako sa mám. Pretože Boh predsa vie všetko… Boh vie všetko, ale pozná aj význam slova. Keď sa vypovieš, keď vypovieš tvoje vnútro a tvoje pocity, tvoje túžby, môže sa ti uľaviť. Boh ťa totiž bude s radosťou a nadšením počúvať, lebo odkrývaš svoje srdce a stávaš sa pred ním nahým. A tak sa ti často môže uľaviť. Môže prísť sloboda, ba niekedy si vlastnými slovami môžeme odpovedať na otázky vryté hlboko v našom srdci.
A tak ťa povzbudzujem. Neboj sa rozhodnúť prehovoriť. Neboj sa otvoriť ústa a srdce. Neboj sa pred Bohom plakať, smiať, neboj sa na neho nakričať. Vypovedz to, čo drieme v hĺbke tvojho srdca. Daj to navonok a nechaj Boha konať. Použi mocnú zbraň slova, ktorú nám Boh (verím že cielene) zanechal. On ťa rád vypočuje. Aj po stýkrát. A rád ti ukáže smer. Len chce počuť tvoje áno, chce počuť, čo je v tvojom srdci, chce počuť TVOJ názor, poznať TVOJE pocity.
Tak Hovor. On počúva.
Anežka
Foto: Andrej Sňahničan
be brave 
Pridaj komentár